Čo dodať, vždy som bola živé dieťa :-)

Behala som, poletovala, všade a na všetko liezla, polovica vecí na mňa síce padla, ja som liezla aj tak ďalej . A to mi tak nejako asi aj ostalo do života, máločo ma zastaví.

Počas základnej a strednej školy som sa tak trošku venovala atletike, ale vážne len trošku. Teda na preteky som chodila, ale netrénovala som. Väčšinou to dopadlo nadmieru dobre, tak som na to nejako nevidela dôvod. Potom som si pri neodborných pokusoch o tréning zničila šľachy na nohách, tak som si dala od behu pauzu, a presedlala na kone, doslova :-).  2 roky som denno-denne strávila v Národnom žrebčíne Topoľčianky.

Po strednej škole sa však život trochu otočil hore nohami a akousi mladíckou nerozvážnosťou som sama odišla na rok pracovať do Škótska. Teda ten rok tam neľutujem, skvelá skúsenosť, k športu som si však ani len nepričuchla, ak nerátam otrokárčenie v sklade :-D.

Po návrate som mala pár kíl navyše (úspech oproti mojim anorekticky vyzerajúcim obdobiam počas dospievania :-D ), a ani neviem prečo zaobstarala som si nový horský bike a vozila sa po okolí, 50 - 70 denne. Celkom ma to začalo baviť. Po lete som opäť začala pracovať, tentokrát na Slovensku na hotelovej recepcii. Popri práci a športe som externe študovala na SPU v Nitre. Vtedajší priateľ ma vlastne dostal k cestnej cyklistike. Kedysi som si stála za tým, že na cestný bike ma nikto nikdy nedostane.  A potom ani neviem ako mi jeden nový pristál pred domom. Už hneď prvá jazda bola nezabudnuteľná :-D . Úplne iný posed, pravdaže nenastavený, a keď som myslela, že to už nemôže byť horšie, tak som sa pred domom ešte aj vysypala....ako inak, zabudla som vycvaknúť tretru z pedála :-D. Dosť tragické začiatky :-)
























Kondícia však šla rapídne hore, a po niekoľkých mesiacoch som sa postavila na štart svojich prvých pretekov - Sereďského cyklomaratónu. Zo začiatku to bola celkom tragédia. Najprv som sa skoro vysekala na prvom ostrovčeku, potom mi asi 5 krát padla reťaz (dobrý nápad nevyskúšať kompatibilitu požičaných kolies   a hneď utekať na štart ...), pravdaže mi všetci ušli, nakoniec som sa za pomoci tímového kolegu nejako dostala do cieľa, všetko na hrubej, "super" zážitok.  V každom prípade som však nejakým zázrakom hneď prvé preteky vyhrala.

A odvtedy sa cyklistika stala neodmysliteľnou súčasťou môjho života a je tomu tak dodnes :-).

Je to veľmi tvrdý šport. Síce veľa berie, neskutočne veľa aj dáva. Nech sa mi do cesty priplietli menšie či väčšie životné katastrofy, bike a tréning ma cez to vždy preniesli. Rada prekonávam svoje limity, zbožňujem pocit nezastaviteľnosti a slobody. 
5 sezón som jazdila len cestu. Od roku 2015 jazdím okrem cesty aj cyklokros, v drese klubu Bikepro SK, ktorý je mi po všetkých stránkach veľkou oporou.